Alergia na mlieko býva často zamieňaná s intoleranciou laktózy. Ide o dve úplne odlišné veci aj napriek tomu, že príznaky môžu byť podobné. Mnoho ľudí si myslí, že sa jedná o rovnakú vec, pritom každá si vyžaduje inú liečbu, ktorú navyše musí stanoviť lekár. Aký je presne rozdiel medzi alergiou na mlieko a intoleranciou laktózy?
Alergia na mlieko predstavuje reakciu imunitného systému (hypersenzitivitu) na bielkovinu kravského mlieka. Ide o jednu z najrozšírenejších potravinových alergií, ktorá sa väčšinou prejaví už v prvom roku života dieťaťa. Touto alergiou trpí zhruba 2-5% dojčiat, na Slovensku je to teda zhruba 5 tisíc detí ročne. V deviatich prípadoch z desiatich však do troch rokov vymiznú. Oproti tomu jedinci postihnutí laktózovou intoleranciou majú nedostatok enzýmu laktázy a nie sú schopní spracovať mliečny cukor alebo laktózu. Činnosťou črevných baktérií nestrávená laktóza naďalej kvasí a dochádza k nadmernej produkcii plynov. Dôsledkom sú bolesti brucha, kŕče, nadúvanie a hnačky, teda tráviace problémy. Rozdiel je teda v tom, že zatiaľ čo pri intolerancii na laktózu dochádza k problémom s trávením, tým, ktorým lekár diagnostikoval alergiu na mliečnu bielkovinu, reaguje neprimerane priamo imunitný systém.
Pri alergii na bielkovinu kravského mlieka platí zákaz konzumácie mliečnych výrobkov. Je to jedna z najrozšírenejších potravinových alergií. U malých detí sa ako príznak často objavuje krv v stolici, vracanie, hnačky, bolesti brucha alebo vyrážky a môže nastať aj anafylaktický šok, ktorý by mohol viesť až k ohrozeniu života. Ľudia, ktorí týmto problémom trpia, majú obvykle úplný zákaz konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov. Uvedené príznaky však nemusia vždy automaticky znamenať alergiu na kravské mlieko, pretože napríklad hnačka a zvracanie môže signalizovať aj akútny zápal žalúdka alebo čreva. Preto alergiu musí potvrdiť lekár eliminačným testom. To znamená, že dôjde k vyradeniu (respektíve eliminácii) podozrivej potraviny z jedálnička, a pokiaľ sa o tento druh alergie skutočne jedná, obvykle ustúpia do troch dní aj jej prejavy (žihľavka, zvracanie, kolika, krv v stolici, dýchavičnosť). Na odznenie ekzémov alebo hlienovo-krvavých hnačiek je potrebné počkať aj niekoľko týždňov.
Otázkou je, v akej súvislosti bola alergia na bielkovinu kravského mlieka zistená, a je tiež nutné prihliadnuť aj na to, či a aké má človek po konzumácii kravského mlieka ťažkosti. Existuje tu totiž možnosť vyskúšať reakcie na mlieko kozie. Všeobecne sa síce uvádza, že pokiaľ má človek alergiu na bielkovinu kravského mlieka, má vysokú pravdepodobnosť, že jeho imunitný systém bude negatívne reagovať aj na mlieka iné (napríklad kozie), ale to neznamená, že sa táto alergia rozvinie. Bielkovinové spektrum kozieho mlieka je predsa len trochu iné ako u mlieka kravského. Kozie mlieko predovšetkým obsahuje oveľa menej takzvaného alfa 1 kazeínu, než má mlieko kravské. Uvedený kazeín je spoločne s beta-laktoglobulínom významným alergénom, ktorého má teda kozie mlieko menej.
Pokiaľ ide o intoleranciu na laktózu kravského mlieka, ide vlastne o neznášanlivosť mliečneho cukru (laktózy). Nie je to teda reakcia imunologická ako v prípade alergie na mlieko, ale metabolická. V tele totiž chýba enzým laktáza, ktorý je zodpovedný za štiepenie mliečneho cukru na glukózu a galaktózu, ktoré sa potom už ľahko vstrebávajú do tela. Pokiaľ k rozštiepeniu nedôjde, mliečny cukor sa nevstrebe a zostane v črevách, kde následne kvasí a spôsobuje nepríjemné ťažkosti. Príznaky (bolesti brucha, kŕče, nadúvanie, hnačky) sa môžu prejaviť od 30 minút do 2 dní po konzumácii mliečnych výrobkov. U človeka, ktorý trpí touto intoleranciou, môže navyše kvôli rýchlejšiemu prechodu trávenej potravy črevami dochádzať k zníženému vstrebávaniu ostatných živín. Laktózová intolerancia sa môže prejaviť v každom veku a trápi zhruba 20 % európskej populácie, avšak u dojčiat je pomerne vzácna.
Pri laktózovej intolerancii je úprava jedálnička individuálna. Niekedy stačí iba vymeniť mliečne produkty za tie, kde je laktózy menej, inokedy je nutné úplne sa im vyhnúť. Na zmiernenie ťažkostí pomáha nejesť mliečne výrobky na lačno a kombinovať ich s ďalšími potravinami. Na trhu dnes existuje mnoho výrobkov, ktoré sú označené ako úplne bez laktózy (lactose free) alebo iba s nízkym obsahom laktózy (low lactose). V ponuke sú aj špeciálne kvapky, tabletky alebo kapsule s obsahom aktívneho enzýmu laktázy, ktoré sa užívajú pri konzumácii mliečnych výrobkov a ktoré pomáhajú mliečny cukor rozložiť.
